Kettlebell je veľmi efektívna fitness pomôcka. Jej konštrukcia, keď je tažisko náčinia posunuté mimo úchopovej časti, spôsobuje, že sa pri jednom cvičení zapája oveľa viac svalových partií a zároveň sa efektívne posilňujú väzy aj šľachy.
Unikátne cvičenia, ktoré sa s kettlebellom dajú vykonávať, výrazne zlepšujú rozsahy pohybu a celkovú stabilitu cvičenca. Niet divu, že si „činka s uchom“ získala pevné miesto v tréningoch športovcov naprieč rôznymi odvetviami a disciplínami. Ako a kde sa však zrodilo toto pozoruhodné náčinie?
Od antiky až do Ruska
Prvé zmienky o kamennom bremene, ktoré malo úchop pochádzajú zo starovekej antiky. Starí gréci používali tréningové náčinie, s ktorým sa cvičilo veľmi podobne ako s kettlebellom. Zmienky o náčiní pod názvom halteres siahajú do 5. storočia pred n.l. a atléti ho pôvodne využívali ako pomôcku na skoky do diaľky. No zakrátko už zaraďovali aj do tréningu rôzne švihové pohyby, či dokonca obdoby mŕtvych ťahov.
Grécky halteres, ktorý je vystavený v Národnom archeologickom múzeu v Aténach.
Počas dlhých rokov histórie sa objekt pripomínajúci kettlebell vyskytoval v rôznych kultúrach a civilizáciách. Podobné „zariadenie“ by sme mohli nájsť napríklad v starovekej Číne, kde šaolinskí mnísi na dobových ilustráciách cvičia s žulovými kameňmi podobnými kettlebellu.
Silovému tréningu sa venovali aj šaolinskí mnísi v Číne.
Aj tradičné škótske hry Highland Games obsahujú disciplínu prehadzovania závažia v tvare kettlebellu cez vysokú tyč.
S najväčšou pravdepodobnosťou však pôvod moderného kettlebellu siaha do stredovekého Ruska. Pri vážení obilia sa používala miera pud, ktorá zodpovedala hmotnosti niečo vyše 16 kg. Keďže bola táto hmotnosť relatívne ťažká, závažie malo hore držadlo, aby sa s ním ľahšie manipulovalo.
Do suda sa sype obilie o hmotnosti 2 pudy.
V praxi sa používali aj násobky tejto miery (0.5, 1.5, 2), preto sa dnešné kettlebelly vyrábajú väčšinou práve v týchto hmotnostiach (8 kg, 12 kg, 16 kg , 24 kg , 32 kg). V roku 1704 vychádza ruský slovník v ktorom sa objavuje nové slovo: girya. Girya je kettlebell, ako ho poznáme dnes – guľové závažie s rúčkou.
Tréningové náčinie
Za prvého výrazného popularizátora tohto tréningového náčinia môžeme považovať ruského doktora Vladislava Krayevskeho. Koncom 19. storočia Dr. Krayevsky, ktorý bol o.i. lekárom ruského cára, predstavil cvičebné programy pre ruskú armádu, ktoré obsahovali cvičenia s kettlebellom.
Neskôr sa vďaka nemu otvorilo tréningové centrum, kde sa mohli športovci plne zoznámiť s touto pomôckou. Odtiaľ už bol iba krok k tomu, aby sa v roku 1885 zrodil oficiálny šport: girevoy sport.
Kettlebell si našiel cestu aj za oceán, keď si začiatkom 20. storočia americký výrobca činiek Alan Carvet dal patentovať guľové závažie s držiakom. Neskôr svoju spoločnosť MILO BARBELL Company predal Bobovi Hoffmanovi a vznikla slávna York Barbell Company, ale o tom inokedy.
Patent Alana Carveta na vylepšenú verziu kettlebellu s otočným držiakom.
Postupne sa kettlebell objavoval v cvičebných programoch a vystúpeniach siláckych gladiátorov prvej polovice 20. storočia. Po druhej svetovej vojne táto železná guľa – s výnimkou krajín východného bloku – upadla do zabudnutia. V našich zemepisných šírkach bola známa ako bulina, ale tiež sa príliš nevyužívala. Obdobie studenej vojny zrejme odsúdilo kettlebel do nemilosti…
S kettlebellom cvičil aj legendárny Steve Reeves.
Renesancia kettlebellu
Ako sa hovorí neexistujú nové vtipy, iba prichádzajú noví ľudia. O kettlebelle to platí do bodky. Jeho vzkriesenie k minulej sláve prišlo v roku 1998, keď bývalý bieloruský armádny inštruktor napísal pre renomovaný magazín MILO článok Vodka, Pickle Juice, Kettlebell Lifting, and Other Russian Pastimes (Vodka, Uhorková šťava, Cvičenie s kettlebellom a ďalšie ruské zábavky).
Autorom bol Pavel Tsatsouline, ktorý si získal pozornosť Američanov ako inštruktor Specnazu (ruské jednotky zvláštneho určenia) a tak ho angažovali ako experta výcviku pre najelitnejšie jednotky americkej armády. Jeho – pre západný svet dovtedy zabudnuté – tréningové postupy si získali obrovskú pozornosť.
„Otec“ moderného cvičenia s kettlebellom Pavel Tsatsouline
V roku 2001 vydáva v knižnej aj DVD podobe tréningový program The Russian Kettlebell Challenge (RKC), ktorý spustil pre kettlebell lavínu popularity.
Popularita buliny bola v Amerike tak náhla a obrovská, že lifestyleový magazín Rolling Stones v roku 2002 dokonca označil kettlebell, ako najväčší fitness trend roka.
Dnes možno nájsť rôzne kettlebelly, odstupňované už po 2 kg, s ktorými sa dá efektívne precvičiť celé telo aj za 15 minút. Táto pomôcka rozhodne stojí za vyskúšanie!